Vodič Milan

Autor: Ľubomír Lohyňa | 10.7.2014 o 20:01 | Karma článku: 8,34 | Prečítané:  1411x

Tú utorkovú správu z rádia ste počuli možno aj vy. Po tieto dni stále vo mne rezonuje a mysľou sa k nej vraciam. Hovorila o vodičovi Milanovi, ktorý spôsobil pred mesiacom tragickú nehodu autobusu a zahynuli pri nej štyri dievčatá z trnavského športového gymnázia. Vodič sa priznáva, že zlyhal on a za chvíľkový mikrospánok, ktorý viedol k tragédii, je pripravený pykať v plnej miere.

Pritom všetky bezpečnostné pravidlá boli dodržané, neboli zistené žiadne technické poruchy. A predsa došlo k osudnej chybe a teraz po vodičovom priznaní vieme s určitosťou povedať, že došlo k zlyhaniu človeka. Jeden chybný okamih, ktorý zmaril, zasiahol a zmenil natrvalo život mnohým ľuďom. Ako vie byť život krásny, tak vie byť aj krutý. Osudný moment sa už nedá vrátiť späť a napraviť chybu. A vôbec, ako ďalej žiť s takým bremenom? Dá sa to vôbec?

Ibaže žiť ďalej sa musí. Iba Milan a podobne poznačení osudom vedia, aký kríž budú ťahať po zvyšok svojho života. To, čo sa im prihodilo, nech je pre nás ostatných mementom a výstrahou, že život vie ukázať aj opačnú tvár. Totiž na jeho mieste, ale i na mieste obetí sa môže ocitnúť už zajtra hocikto z nás. Kto zo šoférov nebojoval za volantom s klipkajúci očami  a zákernou myšlienkou „veď len na chvíľku ich privriem“ ? Odpovedzte si sami.

Napriek nekonečnej bolesti, ktorú spôsobil rodičom a rodinám postihnutých dievčat, to že povedal pravdu a priznal vinu, sa Milan  postavil čelom k svojmu už natrvalo poznačenému osudu. Takéto verejné priznanie od vodičov s podobnou závažnou nehodou tu ešte nebolo. Buď si na nič nepamätali alebo sa vina nedala určiť jednoznačne. Je zrejmé, že toto priznanie a vyslovenie pravdy nemôže zmenšiť bolesť strádajúcich rodín, ale môže byť krokom k neskoršiemu odpusteniu či záchrane jeho duše. Ak je to vôbec možné v takomto prípade.

Niektoré veci v živote sú silnejšie od človeka. Podobné tragédie sa tu i tam budú stávať  bohužiaľ aj naďalej. Budú ďalší vinníci, budú ďalšie obete. Recept na to, aby nás tragédie nepostihovali, nie je. Zostáva tak iba nekonečná pokora pred darom menom život. Tak s ním narábajme k prihliadnutým skutočnostiam zodpovedne, obozretne a citlivo.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?